Choose an application

• Reference Manager
• EndNote
• RefWorks (Direct export to RefWorks)

The Yearbook is a unique publication which has successfully contributed to the development of the tradition of the regular evaluation and analysis of the foreign policy of Slovakia in the given year. It represents the only book source keeping analytical record of the development of Slovakia's foreign policy and the debate on its further direction.

Politics and culture.

Choose an application

• Reference Manager
• EndNote
• RefWorks (Direct export to RefWorks)

Agrarian political movement represents a significant chapter of the Slovak history in the first half of the 20th century. Its beginnings date back to the start of the 20thcentury. Despite several efforts to make it independent it remained part of an integrated Slovak political block before the World War I. It originated as a separate political party with the name National Republican Peasant Party only in 1919 under the new conditions of democratic Czechoslovakia. After unification with their Czech agrarian partners to the united Czechoslovak Republican Party of Peasants and Small Farmers it became the most influential centralist party in Slovakia since the parliamentary elections in 1925 and it kept this position until the end of the first Czechoslovak Republic. The goal of the agrarian party in Slovakia was to attract with its political program the most numerous part of the Slovak population that was employed in agriculture. The party tried to improve material conditions of the population of countryside, in which middle peasant estate absented. The main mean to achieve this goal became the land reform. Its enactment and later its administration became the main point of the party’s political agitation. During the first years of the Czechoslovak Republic the agrarian party in Slovakia was a separate political subject. Because of different opinions about the orientation of the party on peasantry and about the Slovak autonomy, the union with the nationalist wing failed and in 1921 the Slovak National Party separated form the agrarian party again. Slovak agrarians co-operated with their Czech agrarian partners already from the beginning of the republic and after the elections in 1920 they created common parliamentary club. The cooperation culminated with unification of Czech and Slovak agrarians to the united Czechoslovak party. Both sides enjoyed benefits of the unification. Czech agrarians extended their influence to agrarian Slovakia and thanks to it became the strongest party in Czechoslovakia and the Slovak wing of the new party could rely on support of the stronger partner in enforcing its requests on the statewide level. Despite of the fusion to the unified Czechoslovak party, Milan Hodža didn’t abandon his project of cooperation with Slovak fractions of statewide parties and Slovak political subjects. Position in the centre of the Czechoslovak party political spectrum enabled agrarians to seek allies on the left as well as on the right wing. They created not only the axis of the nationwide coalition cabinets, but also of the right-wing cabinets in the second half of the 20th century. Great credit for the creation of this partnership belongs to Milan Hodža who became the clear leader of the Slovak agrarians after 1922. He played a key role in a discussion and convinced Hlinka’s Slovak People’s party to join the government of the first Czechoslovak Republic in 1927, too. The work also tries to answer the question why the party which declared itself a defender of the interests of the largest group of the Slovak population didn’t manage to become the best supported political party in Slovakia. Religion still played a significant role during elections. Majority of Slovak Catholics voted for the clerical Hlinka’s Slovak People’s Party which tried to enforce the Slovak autonomy in Czechoslovakia. Agrarians had a significant support in regions with the high number of Lutheran population. Czechoslovak orientation and the alliance with Czech agrarians allowed their Slovak partners to obtain seats in the Czechoslovak governments. As a minister of agriculture in the years 1922 – 1926 Hodža enforced many important demands for the development of Slovak agriculture. The work consists of five chapters with different extent. The first chapter deals with basic ideas of agrarian political ideology. It contains a brief sketch about the formation of the Slovak agrarian political movement before 1918. The following chapter deals with the beginnings of the agrarian party in Slovakia after the establishment of Czechoslovakia, continues with the unsuccessful effort to create a strong nationwide political power and ends with the unification to the Czechoslovak agrarian party in 1922. The chapters 3 and 4 focus on activities of Slovak agrarians in the Czechoslovak agrarian party. The 3rd chapter concentrates on enlarging of the administrative structure of the party in Slovakia and on the office of the main secretariat in Bratislava with its boss František Seďa. It was able to maintain some level of autonomy also after the unification with the Czech partners. The 4th chapter deals with Hodža´s participation in creation of the first right-wing government of Czechoslovakia and his role in convincing Hlinka’s Slovak People’s Party to enter the cabinet and in passing a new regional administration law for Slovakia. Except those problems, the author analyses Hodža´s position on Czechoslovak political scene, in the Czechoslovak agrarian party and also the unsuccessful efforts of his Slovak party opponents to threaten his position in Slovakia. The last chapter concentrates on party’s affiliated political organizations and institutions in Slovakia. They played an important role in the party’s successes in the first Czechoslovak Republic. The work deals with the development of the party until 1929 which was one of principal milestones of the first Czechoslovak Republic. It is often called “the end of its golden era”. Just two days after the parliamentary elections in this year came the collapse at the New York stock market. It became the first evident demonstration of the great depression that influenced political and economic life in Czechoslovakia in the next years. Generation change among the leaders of the agrarian party and also in its Slovak wing started, too.

Farmers --- Political activity. --- Czechoslovakia --- Politics and government

Choose an application

• Reference Manager
• EndNote
• RefWorks (Direct export to RefWorks)

November 17th 1989 is one of the most important milestones in the Slovak and Czech history in the 20th century. It initiated deep social changes and it led to global changes of the political system, and in consequence it opened the way for a Slovak and Czech society’s way towards democracy – political and economic plurality, civic and political freedom. It was put an end to the monopole of Communist Party of Czechoslovakia, that continuously held the political power in country since the coup d’état in February 1948 and forced the Slovak and Czech society to accept its will through directives, and often frequently, by using the force. Both societies as well as national minorities living in Czechoslovakia expected from the November ’89 not only some partial corrections of socialism, what was the case more than twenty years before during the crucial events of the Czechoslovak Spring in 1968. In November 1989, the inhabitants of Czechoslovakia wanted something more – their allegations were going behind the frames of the existing socio-political system. They had enough experience with the practices and the policy of the communist regime, more than years before they were able to compare the existing political situation and the economic conditions with the situation in the democratic Europe in order to formulate more concrete expectations concerning the future. The distance between the people and the policy of the communist regime was more and more evident, as they confronted their own conditions with the situation in the democratic countries of Western Europe. On the other hand, there was a part of society that was relatively satisfied by some social conveniences offered by the socialist system, although these conveniences were often insufficient and strictly limited by the stagnating and unproductive economic system. The leaders of communist party were aware of the fact that their normalization-policy and incapability to introduce essential corrections of the political mechanism felt into the contradiction with changing inner political and social atmosphere in Czechoslovakia. It was in the first half of 1980’s, when it came to an outstanding differentiation of both Slovak and Czech society. A new generation grew up, which by its background determined by education and ideas completely exasperated the existing social-political and cultural-economic reality and was far beyond the normalization-policy of the communist regime. In its distance or even antipathy to the political regime, this new “wave” found common interest with the disappointed generation of 1968. Its another “ally” was a respectable part of Slovak and Czech intelligence in its effort to accentuate the adherence to human rights and civil liberties and the observance of religious freedom, cultural freedom, the freedom of education and scientific research. Main part of this publication, which contains also an introduction and selected bibliography, is focused on chronological overview of historical events concerning in particular Slovakia, although in a whole-Czechoslovak context. It is divided in two main parts. The first one starts with the silent manifestation of March 25, 1988, the so-called “candlelight demonstration”, that become one of the most significant manifestations of resistance against the communist regime. The end of this part is marked by November 16, 1989, that means by the eve of the events that had enormous importance for the whole development of Slovak and Czech society. The second part begins with November 17, 1989, and goes on till parliamentary elections that took place on June 8 – 9, 1990, e.g. elections of constitutional functionaries and the creation of federal and national governments in both parts of republic. The authors of both chronologically divided parts were taking into account the social-political, constitutional, economical, cultural, social and other context. Also reflected are international affairs of that time, first of all the social movement in the neighbor states Soviet Union, German Democratic Republic, Poland, Hungary and other states. At the same time the authors consider corrections in bilateral relations between the USSR and the USA as well as the Soviet Perestroika, which brought new impetus to the Slovak and Czech society and which in many aspects gave them an “eye opening” look. The impact of the Helsinkiprocess aimed at the respect for human rights and fundamental freedoms and the cooperation between the East and the West was similar. At the end of 1980’s, the Perestroika and the Helsinki-process had crucial influence on the inner political and social development in Czechoslovakia. The bipolar world was slowly falling into pieces and the iron curtain between the East and the West was about to became history. Chronological records listed in both parts of this publication indicate, that the main protagonists of social/political development right after November ’89 – the VPN (Public against Violence) in Slovakia and the OF (Citizens Forum) in the Czech lands – laid down the condition of radical social transformation including a new order, pluralistic political system and parliamentary democracy and the reconstruction of local selfgovernment, as well as the consistent modification of state-political relations between the Slovak and Czech nation and the beginning of a economic and social reform. Further, they demanded freedom for culture, educational system and science and the revaluation of the foreign policy of Czecho-Slovak federation. Until the parliamentary elections in June 1990, the Slovak and Czech society overrun a fundamental transformation process in all spheres. Compared to similar development taking place in the neighbor states, this transformation process had some specific elements. Nevertheless, besides all specifics, all Central European post-communist states were about to participate in the process of European integration.

Politics / Political Sciences --- Politics --- History --- Diplomatic history --- Political history --- Recent History (1900 till today) --- Special Historiographies: --- Government/Political systems --- Post-War period (1950 - 1989) --- History of Communism --- Slovakia --- Politics and government

Choose an application

• Reference Manager
• EndNote
• RefWorks (Direct export to RefWorks)

Engl. Zsfassung u.d.T.: From the history of the democratic and totalitarian regimes in the 20th century of Slovakia and Czechoslovakia. The 70th jubilee of the historian Ivan Kamenec.

Politics / Political Sciences --- Politics --- History --- Social Sciences --- Cultural history --- Jewish studies --- Media studies --- Communication studies --- Sociology --- Diplomatic history --- Economic history --- Recent History (1900 till today) --- Special Historiographies: --- Nationalism Studies --- History of Communism --- Inter-Ethnic Relations --- Ethnic Minorities Studies --- Slovakia --- History.

Choose an application

• Reference Manager
• EndNote
• RefWorks (Direct export to RefWorks)

Celkový život slovenskej spoločnosti v minulom storočí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, účasť slovenskej politickej reprezentácie na tvorbe nového štátneho útvaru a jej rozhodnutie vstúpiť do spoločnej Česko-Slovenskej republiky. Vznikli nové historické podmienky na uplatnenie národných, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ambícii aké v minulosti neboli mysliteľné. Rovnako existovali mantinely vnútropolitického ale mimoriadne zahraničnopolitického charakteru, ktoré tento proces ovplyvňovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatné len to, že slovenský národ vstupoval do nového štátneho útvaru s historicky podmieneným spoločenským hendikepom vyplývajúceho z odlišných podmienok celkového predchádzajúceho spoločensko politického vývoja českých krajín, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Veľmi rýchlo sa objavili priamo nekompatibilné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska v republike a ďalšom budovaní spoločného štátu. Bolo priamo prirodzené, že rastúce národné ambície slovenského národa v podstatnej miere umožnené demokratickými podmienkami vývoja v novom štáte narážali na koncepčné predstavy českých elít jednoznačne uprednostňujúcich predovšetkým snahu vybudovať silný jednotný štát. Jeho základom mal byť jednotný etnicky československý národ aj vzhľadom k skutočnosti, že v štáte existovala silná etnická nemecká komunita. Problém integrácie Slovenska do nového štátu, stotožnenie sa slovenskej spoločnosti s republikou, primárna otázka vzťahu národa k štátu začali pomerne rýchle rezonovať po 28. októbri 1918, resp. po 30. októbri 1918. V plnej nahote sa vnášali do politických bojov a spôsobovali, že zápasy politických strán sprevádzala krvavá stopa nevraživosti ako jednoznačný symptóm len pomalého a postupného akceptovania demokratických zásad a demokratickej politickej kultúry v živote spoločnosti. Demokratický režim nového štátu, bez ohľadu na výhrady, resp. kritické pripomienky voči nemu zastihol slovenskú spoločnosť nepripravenú okamžite pochopiť jeho podstatu a zmysel, osvojiť si jeho princípy a len postupne a do určitej miery sa začal meniť prístup k novému politickému systému a jeho plnému rešpektovaniu. Konfrontačné prvky sa však výrazne vnášali aj do sociálnych zápasov, pričom snaha vyťažiť z nich politicky kapitál bola viac-menej evidentná. V tomto kontexte ani zápas o štátoprávne postavenie Slovenska v republike nebol výnimkou. Postupne však, ale jednoznačne v tridsiatych rokoch, dochádzalo k podstatným zmenám a vylúčeniu konfrontačných, krvavých stretnutí v politických a sociálnych zápasoch. Vplýval na to aj proces politického „dozrievania“ slovenského národa, keď rástlo národné povedomie a sebavedomie mimoriadne u mladej nastupujúcej inteligencie. Na druhej strane sa riešenie problému komplikovalo zložitým postavením nového štátu. V druhej polovici tridsiatych rokov sa začalo stupňovať bezprostredné ohrozenie samostatnosti a existencie republiky. Postupne sa dochádzalo k presvedčeniu, že nacistické Nemecko ohrozuje nielen samostatnosť ale priamo existenciu národov Československa. Ani v tomto období sa však nepodarilo odstrániť rozporuplné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska, ktoré rezonovali v slovenskej spoločnosti a ešte ostrejšie v kontaktoch medzi českými politickými elitami a jednotlivými politickými subjektmi na Slovensku. Bolo tomu tak napriek skutočnosti, že v spoločnosti všeobecne silnelo volanie po urovnaní vzájomných vzťahov ako predpokladu posilnenia odhodlania obyvateľstva brániť štát a vydobyté slobody po roku 1918. Predstavitelia politických strán na Slovensku sa nedokázali ani koncom tridsiatych rokov dohodnúť na formulovaní koncepčnej predstavy o mieste Slovenskej krajiny v štáte a už vôbec nie nejaký program spoločne obhajovať. Ich predstavy boli odlišné, rozdielne a protikladné, čo vyplývalo z ich politickej orientácie, ale mali jednu spoločnú ústrednú myšlienku, existujúce postavenie Slovenska v republike je neudržateľné; Slovensko potrebuje zmenu. Táto predstava rezonovala v celej slovenskej spoločnosti aj keď v rozdielnom rozsahu a v rozdielnych. konkrétnych predstavách Je symptomatické, ale v politických procesoch vývoja malého národa typické, že k zásadným rozhodujúcim vývojovým zmenám môže a dochádza v dôsledku kardinálnych prevratov na medzinárodnej scéne, v medzinárodných vzťahoch, veľmocenských presunoch, pod vplyvom agresie a pod. Nemožno pochybovať, že predstavy rôznych slovenských politických strán sa koncom tridsiatych rokov aj pod tlakom ohrozenia štátu a vyriešenia tohto problému ako posilnenia pozícii republiky približovali, hľadalo sa kompromisné, prijateľné riešenie. Je však nespochybniteľným faktom, že k zásadnému politicko mocenskému rozuzleniu tohto problému mohlo a došlo len pod tlakom zahraničnopolitického otrasu veľkého rozmeru. Diktát veľmocí v Mníchove a jeho vnútropolitické a zahraničnopolitické dôsledky umožnili, že sa mohla presadiť v danom momente maximalistická koncepcia riešenia slovenskej otázky vo forme federatívnej prestavby republiky. Je rovnako symptomatické, že následná zmena režimu smerovala jednoznačne k odbúraniu demokratického systému a budovania autoritatívneho režimu. Je ďalej príznačné, že Slovenský štát vznikol za situácie a podmienok, v rámci ktorých boli rozhodujúce zahraničnopolitické vplyvy a nie ambície politikov na Slovensku. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie. Pritom je primárne koncentrovanie na politické rozmery týchto problémov s cieľom súčasne prispieť k poznaniu ako sa chcela republika brániť proti nacistickej agresii. Súčasne publikované, a v jednom prípade nepublikovaná štúdia o organizácii bezpečnosti na Balkáne, ukazujú ako chápali a riešili problémy bezpečnosti spojenci Československa v Malej dohode, resp. aké predstavy sa v podunajských štátoch prezentovali v oblasti integrácie a organizácie bezpečnosti. Spájanie problematiky všeobecných a národných dejín dáva príležitosť na podrobnejšie objasnenie toho ako reagovala slovenská spoločnosť na Mníchovskú dohodu, ale aj umožňuje naznačiť ako došlo a prečo došlo k mníchovskému diktátu z 29. septembra 1938. Prirodzene v niektorých štúdiách sa opakujú syntetickým spôsobom všeobecné úvahy, bez ktorých však by nebolo možné písať o konkrétnych ale aj teoretických predstavách a činnosti E. Beneša, M. Hodžu, J. Tisa. Priložené dokumenty považujeme za dôležité pri poznaní a hodnotení postoja E. Beneša k slovenskej otázke, ale aj jeho prístupu k publikovaniu dokumentov a následnému utváraniu jeho politického imidžu. Dokazuje to aj uverejnenie dokumentov, v spolupráci s Mgr. Barbarou Píseckou, o dohode slovenských , resp. politických strán zo Slovenska v Žiline 6. októbra 1938 a postojoch prezidenta a vlády k týmto otázkam. Vedecké štúdie sa publikujú v pôvodnom rozsahu. Viaceré z nich vyšli v zahraničí. Ich pôvodný zmysel smeroval k predneseniu daných problémov na zahraničných, resp. medzinárodných konferenciách a následne bol transformovaný na podmienky vedecky publikovaných prác predpokladu posilnenia odhodlania obyvateľstva brániť štát a vydobyté slobody po roku 1918. Predstavitelia politických strán na Slovensku sa nedokázali ani koncom tridsiatych rokov dohodnúť na formulovaní koncepčnej predstavy o mieste Slovenskej krajiny v štáte a už vôbec nie nejaký program spoločne obhajovať. Ich predstavy boli odlišné, rozdielne a protikladné, čo vyplývalo z ich politickej orientácie, ale mali jednu spoločnú ústrednú myšlienku, existujúce postavenie Slovenska v republike je neudržateľné; Slovensko potrebuje zmenu. Táto predstava rezonovala v celej slovenskej spoločnosti aj keď v rozdielnom rozsahu a v rozdielnych. konkrétnych predstavách Je symptomatické, ale v politických procesoch vývoja malého národa typické, že k zásadným rozhodujúcim vývojovým zmenám môže a dochádza v dôsledku kardinálnych prevratov na medzinárodnej scéne, v medzinárodných vzťahoch, veľmocenských presunoch, pod vplyvom agresie a pod. Nemožno pochybovať, že predstavy rôznych slovenských politických strán sa koncom tridsiatych rokov aj pod tlakom ohrozenia štátu a vyriešenia tohto problému ako posilnenia pozícii republiky približovali, hľadalo sa kompromisné, prijateľné riešenie. Je však nespochybniteľným faktom, že k zásadnému politicko mocenskému rozuzleniu tohto problému mohlo a došlo len pod tlakom zahraničnopolitického otrasu veľkého rozmeru. Diktát veľmocí v Mníchove a jeho vnútropolitické a zahraničnopolitické dôsledky umožnili, že sa mohla presadiť v danom momente maximalistická koncepcia riešenia slovenskej otázky vo forme federatívnej prestavby republiky. Je rovnako symptomatické, že následná zmena režimu smerovala jednoznačne k odbúraniu demokratického systému a budovania autoritatívneho režimu. Je ďalej prí- značné, že Slovenský štát vznikol za situácie a podmienok, v rámci ktorých boli rozhodujúce zahraničnopolitické vplyvy a nie ambície politikov na Slovensku. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie. Pritom je primárne koncentrovanie na politické rozmery týchto problémov s cieľom súčasne prispieť k poznaniu ako sa chcela republika brániť proti nacistickej agresii. Súčasne publikované, a v jednom prípade nepublikovaná štúdia o organizácii bezpečnosti na Balkáne, ukazujú ako chápali a riešili problémy bezpečnosti spojenci Československa v Malej dohode, resp. aké predstavy sa v podunajských štátoch prezentovali v oblasti integrácie a organizácie bezpečnosti. Spájanie problematiky všeobecných a národných dejín dáva príležitosť na podrobnejšie objasnenie toho ako reagovala slovenská spoločnosť na Mníchovskú dohodu, ale aj umožňuje naznačiť ako došlo a prečo došlo k mníchovskému diktátu z 29. septembra 1938. Prirodzene v niektorých štúdiách sa opakujú syntetickým spôsobom všeobecné úvahy, bez ktorých však by nebolo možné písať o konkrétnych ale aj teoretických predstavách a činnosti E. Beneša, M. Hodžu, J. Tisa. Priložené dokumenty považujeme za dôležité pri poznaní a hodnotení postoja E. Beneša k slovenskej otázke, ale aj jeho prístupu k publikovaniu dokumentov a následnému utváraniu jeho politického imidžu. Dokazuje to aj uverejnenie dokumentov, v spolupráci s Mgr. Barbarou Píseckou, o dohode slovenských , resp. politických strán zo Slovenska v Žiline 6. októbra 1938 a postojoch prezidenta a vlády k týmto otázkam. Vedecké štúdie sa publikujú v pôvodnom rozsahu. Viaceré z nich vyšli v zahraničí. Ich pôvodný zmysel smeroval k predneseniu daných problémov na zahraničných, resp. medzinárodných konferenciách a následne bol transformovaný na podmienky vedecky publikovaných prác.

History --- Recent History (1900 till today) --- Nationalism Studies --- History of Communism --- Identity of Collectives --- Slovakia --- Politics and government.